Úvod / Články

Zrod samopalu

12. 07. 2005 Autor: MIRI 7177× 1
Ofenzívne operácie v 1. svetovej vojne čoskoro po jej začiatku v júli 1914 uviazli v zákopoch.Príčinou bolo najmä masové nasadenie guľometov,ktoré v obrane spolu s drôtenými prekážkami zastavili takmer každý útok pechoty či jazdectva.Kým dynamiku bojov neobnovil nový vynález – tank,dlho sa na frontoch striedali márne útoky a protiútoky bojujúcich strán končiace ako ľudské jatky.
Pešiak s puškou nemal proti guľometu šancu.V boji zblízka sa lepšie uplatňovali revolvery a samonabíjacie pištole,no chýbala im potrebná účinnosť a kapacita.
Guľomety boli zasa na útok priťažké.Žiadala sa nová zbraň- menšia než puška,ľahšia ako guľomet,ale s podobnou kadenciou,palebnou silou i kapacitou nábojov,teda čosi spájajúce kompaktnosť pištolí s efektívnosťou guľometu,schopnosťou opakovanej strelby dávkou a možnosťou inštiktívneho mierenia. Východiskom sa stalo pištolové strelivo,dodnes odlišujúce samopaly od útočných pušiek na skrátenú puškovú muníciu.I preto dostali prvé samopaly v niektorých jazykoch názov „ strojná“ pištoľ – napr.Maschinenpistole,a zaužívalo sa pre ne skrátené označenie MP:

Prvým bol Revelli
Za objaviteľov samopalu mnohí považujú Nemcov Huga Schmeissera a Theodora Bergmanna.Ešte pred nimi v roku 1915 však takúto zbraň pre spoločnosť Oficine Villar Perosa vyvinul Talian Abiel Botal Revelli.Pôvodne malo ísť o dvojhlavňový letecký guľomet.Použitý 9 mm náboj Glisenti,tvarom a veľkosťou takmer rovnaký no o 20% slabší ako slávny náboj 9x19 mm Parabellum,,však na tento účel nestačil.A tak vynález nazývaný Pistole Mitragliatrice Villar Perosa M15/skrátene VP/ či Fiat-Revelli s účinným dodstelom 120 m skončil na pozemných bojiskách.Pešia verzia mala dvojnožku za ústiami hlavní,iná,určená na lafetáciu,zasa ochranný štít na spojke pred závermi.Dva zakrivené zásobníky s kapacitou 25 nábojov pre každú hlaveň sa nasadzovali zhora.Každá hlaveň mohla páliť samostatne alebo obe naraz,ale iba dávkou.Neúspech VP okrem hmotnosti až 7,41 kg/s nábojmi/ spôsobila najmä jeho vysoká rýchlosť streľby viac ako 1200 výstrelov /min. z každej hlavne,s čím súvisela malá presnosť,a najmä veľká spotreba munície.Veď pri tejto kadencii bolo možné oba zásobníky vyprázdniť za sekundu!Zbraň preto zanedlho z výzbroje stiahli.

Premiéra samopalov Beretta
Niektoré prvky VP /napr.dynamický čiastočne uzamykaný uzáver a zhora nasadzovaný zásobník na 25 nábojov 9 mm Glisenti/použil i Talian Tulio Marengoni a pre firmu Pietro Berretta SpA v roku 1918 zostrojil samopal Beretta Modello 1918 s podobným dostrelom.Pripomínal karabínu Mannlicher-Carcano,mal drevenú pažbu,sklopný bodák,celkovú dĺžku 851 mm a dĺžku hlavne 318 mm.Vďaka silnejšej vratnej pružine sa jeho kadencia znížila na 900 výstrelov /min.a prijateľná bola i hmotnosť 3,72 kg /s nábojmi./Napriek týmto zlepšeniam včak veľký úspech nezaznamenal.Založil však tradíciu neskoršej výroby vynikajúcich samopalov Beretta.

Bergmann MP18
Konečne,po dvoch uvedených priekopníkoch,sa v lete 1918 objavil Schmeisserov a Bergmannov samopal/patentovaný v decembri 1917/ s označením Bergmann MP18 „Muskete“/tiež MP18/I i MP18.I/ - predchodca celej kategórie úspešných zbraní s jednoduchou konštrukciou,ktorá sa stala klasickou.Pažbu mal podobnú ako puška Mauser 98,jeho celková dĺžka bola 815 mm,dĺžka hlavne 200 mm,ale hmotnosť s nábojmi až 5,26 kg,kôli čomu ho musela obsluhovať dvojica- strelec a nosič munície.Tou už boli účinné 9 mm náboje Parabellum,vkladané po 32 kusoch do nie veľmi spoľahlivého bubnového zásobníka,určeného pôvodne pre „delostrelecký“ model Lugerovej pištole 08 a zasúvaného do zbrane z ľavej strany.Bergman MP18 strieľal iba dávkou z otvoreného záveru,ktorého valcové púzdro prechádzalo do perforovaného krytu hlavne.Mal kadenciu 650 výstrelov /min. a účinný dostrel 70m, čo bolo síce menej ako mali VP a Beretta M1918 s dlhšími hlavňami,no na boj v zákopoch to úplne stačilo.O to viac,že náboj Para bol oproti náboju Glisenti výrazne priebojnejší.Versaillská zmluva porazenej nemeckej armáde samopaly zakázala a MP18 smela používať iba tamojšia polícia.V skladoch sa ich však skrývalo veľké množstvo.Ďalšie zdokonalenie priniesol tvarovo prakticky identický vzor MP28,vyrábaný v licencii v zahraničí a schopný strieľať i jednotlivými výstrelmi.Obe tieto zbrane vstúpili i do 2.svetovej vojny, a to najmä v rukách príslušníkov neslávne známych vojsk SS.

PhDr.Ján Dolinay
Vojenský historický ústav


 Autor: MIRI

Komentáře

Dragon515

16. 09. 2013, 22:30